Kým neexistoval internet, ľudstvo si pri prenose informácií pomáhalo kadejako. Dymovými znameniami, oslami, koňmo, vlakmi, neskôr aj telegramami. Na to sa pomaly zabúda. Na poštách už nenájdete ani stopy po okienkach na podávanie telegramov. No nie tak dávno existovali aj iné pozoruhodné spôsoby prenosu informácií.
Takmer rýchlosťou mailu fungovala potrubná pošta v Novej nemocnici a v priľahlej poliklinike. S tým rozdielom, že príloha mohla mať až do 3 kilo-gramov. Toľko unieslo prenosné normované puzdro valcovitého tvaru. Jeho prílohou mohol byť röntgenový snímok, laboratórna vzorka, pečiatka lekára, ale aj list plný citov nejakej sestričke. Puzdro sa cez elektromagnet naprogramovalo, kam má dôjsť, strčilo sa do najbližšej drevenej skrinky, aby následne v rúre riadene spadlo do podzemia. Tam ho popohnalo automatické vzdúvacie zariadenie a o chvíľu aj vyhnalo do najvyššieho bodu budovy, aby sa odtiaľ spustilo do poschodia, na ktoré malo namierené, na základe zadaného magnetického kódu. V strojovni potrubnej pošty majú odložené aj jedno pamätné pero, ktoré niekto 27. februára 2003 miesto puzdra vhodil do potrubnej pošty, čím ju na istý čas znefunkčnil. Potrubná pošta však vydržala v novej nemocnici až do roku 2012. V Košiciach funguje i dnes v niektorých supermarketoch. Veď, potrubná pošta je stále potrubná. Pardón, potrebná.
Text: Milan Kolcun Foto: Dionýz kiss, Fotograf UNLP
Zdroj: Class SLOVAKIA
Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?
Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj:
