Je to tak a to bez preháňania. Jednak bola nevyhnutná, či už preto, aby sa človek vyjadroval aj prostredníctvom umenia a mohol tak povedať to, na čo slová nestačili, a jednak sa jej účelovosť zišla, keď bolo treba ani nie tak vyhľadávať krásu ako skôr užitočnosť.
Už v praveku sa keramikou hovorilo a to najmä vďaka soškám. Nesmiernu obľubu malo, napríklad, zobrazenie ženstva v podobe Venuše. Čím väčšmi sa rozmáhala spoločnosť a čím viac sa dbalo na hospodárstvo, tým častejšie potreboval ľud napredovať aj vo výrobe. Použil sa keramický riad a odtiaľ bol len krôčik k tomu, aby sa keramika udomácnila všade a to bez výnimky.
Je To…
Čo to vlastne tá keramika je? Nuž definovať by sa dala všelijako. Je to časť tradična, na jej výrobu sa zväčša používa prírodný materiál. Predmet, ktorý takto vznikol, sa vyznačuje, okrem iného, vysokou pevnosťou, silnou odolnosťou proti vlhkosti a vysokým teplotám. Podľa toho, ako ju kto využíva, sa dá chápať viacerými spôsobmi. Môže sa vnímať ako keramika úžitková, jej miesto je nerozlučne späté s domácnosťou a nezastupiteľná je predovšetkým pri kuchynskom stole. Pravdaže, ako si už zrejme každý domyslel, pod úžitkovou sa rozumie aj porcelán, kamenina či hrnčiarina. Na pohľad krásna je keramika dekoratívna, teda taká, ktorou sa dom zdobí, aby sa v ňom rodina cítila viac pokojne a spokojne. Zdobiť sa dá svietnikom, vázou, ale nič neuškodí ani pôvabný džbán. Neopomenuteľná je keramika zdravotná, do ktorej zapadá umývadlo, pisoár a kadečo iné.
Je To Základ
Základnou surovinou, bez ktorej sa keramika nezaobíde, je hlina. Vďaka zmiešaniu s vodou sa mení na akési tvarovateľné cesto, s ktorým je možné ďalej zaobchádzať. Vzídená hmota sa pretvára a pomáha jej k tomu proces zvaný tvarovanie. V ňom zohráva kľúčovú úlohu buď ľudská ruka, alebo hrnčiarsky kruh. A čo by to bolo za postup, ak by v ňom chýbalo spaľovanie? Iste, je zložité popísať ho, pretože výrobok vďaka nemu nadobúda celkom iné vlastnosti, mení sa na črep. To, či bude prepaľovanie záležitosť na jedenkrát, alebo sa ešte raz zopakuje, závisí od druhu produktu. Celkom zrejme však bude musieť dôjsť k fáze, ktorá nesie vznešené pomenovanie glazovanie. Bez toho by to totiž nebolo ono, veď keramika získava pevnosť, zvyšuje sa jej odolnosť a odstraňuje priepustnosť pórovitého črepu. Navyše aj vzhľad získava lesklosť a farebnosť. Pokiaľ je reč o vyzdobovaní, je to azda najpríjemnejšia súčasť, pri ktorej ožíva umenie a tvorca povoláva fantáziu, aby spojil predstavu s realitou. Zdobiť sa dá plasticky, čo znamená, že to prebieha na surovom črepe alebo maliarsky, čo, naopak, značí črep vypálený. Nie je však ani zďaleka vylúčená kombinácia oboch metód. A napokon sa k slovu dostáva maľovanie, ktorého prínos sa tiež môže všakovako chápať. Najstarším spôsobom, ako vniesť obraz do predmetu, je maľovanie črepu pomocou farebných uhlíkov. V rámci druhov sa pri maľovaní rozlišuje použitie glazúr, keramických farieb a úspešná je aj maľba engobami. Engoba, ktorú sa dá inakšie nazvať aj náčrepie, vytvorí jemný a tenký poťah zaodetý do biela alebo farebna. Nanáša sa tak, že ho treba na vyschnutý či vlhký črep jednoducho polievať.
Text: Michaela Mihoková Foto: Lucia Mandincová
Zdroj: Class SLOVAKIA
Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?
Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj:
