Zatepľovanie bytových domov nie je žiadnou novinkou. V západnej Európe trend zatepľovania pretrváva už viac ako 50 rokov, na Slovensku sa začali zateplením obnovovať bytové domy pred cca 15 rokmi. Čoraz viac ľudí sa presviedča o jeho výhodách, no stále je tu aj veľa odporcov, ktorí šíria pochybnosti a nepravdivé mýty. Prinášame vám tie, s ktorými sa stretávame najčastejšie.
1. Zateplenie neprinesie žiaden úžitok
Zarytí odporcovia obnovy bytových domov zvyknú tvrdiť, že nová fasáda je len drahý pekný obal bez ďalšieho úžitku. Nie je to však pravda. Niekoľkoročné výskumy aj samotné skúsenosti užívateľov obnovených bytových domov vo svete aj u nás jednoznačne dokazujú, že obnova má zmysel. V zimných mesiacoch prináša úspory na vykurovanie, v lete chráni naše obydlia pred prehrievaním. Zateplenie a celková obnova jednoznačne predlžuje životnosť budovy, zabraňuje zatekaniu, erózii a korózii kovových častí. V obnovenom bytovom dome je lepšia a príjemnejšia tepelná pohoda. Okrem nepopierateľnej estetickej pridanej hodnote zateplenie šetrí aj životné prostredie. Ďalším bonusom obnovy bytových domov je aj fakt, že celý proces zhodnocuje majetok majiteľov bytov. Celý proces obnovy v neposlednom rade prináša aj množstvo pracovných príležitostí nielen na samotnej stavbe, ale aj v pridružených odvetviach ako je výroba stavebných materiálov či obchod.
2. Zateplenie je príliš drahé a je to zbytočný luxus
Zateplenie a obnova bytového domu si vyžaduje nemalé finančné náklady. Avšak udržiavanie stavu a čiastočné drobné opravy starej budovy tiež nie sú lacné. Navyše sú do budúcnosti neefektívne. Zateplenie fasády však musíme chápať ako kapitálovú investíciu, ktorá slúži predovšetkým na to, aby sme ušetrili na bežných výdavkoch na bývanie. Mnoho ľudí si ani neuvedomuje, že vložená investícia či už vo forme hotovosti alebo úveru sa dá pohodlne splácať z dosiahnutých úspor vďaka zatepleniu.
Čítajte súvisiaci rozhovor na tému financovania:
Obráťte sa na Prvú stavebnú sporiteľňu a obnovu bytovky zvládnete ľavou zadnou!
Nová fasáda domu v podobe kontaktného zatepľovacieho systému šetrí peniaze obyvateľom minimálne 20 rokov bez akejkoľvek údržby. Zateplená budova ušetrí na kúrení až 15 m zemného plynu na 1 m . Z tohto pohľadu sa javí ako luxus vyhadzovanie peňazí za kúrenie do vzduchu.
3. Zateplený dom „nedýcha“
Správne, zateplený dom ani nemá „dýchať“, rovnako aj nezateplený. Mýtus o dýchaní domu je jedným z najčastejšie používaných. Odvod vlhkosti z miestností sa má realizovať nárazovo vetraním cez okná a dvere, nie cez steny a len cca 2% celkovej výmeny vzduchu je realizované cez obvodové steny. Ak steny prepúšťajú vlhkosť zvnútra von, to znamená, že uniká tadiaľ aj teplo. Zdravé steny majú byť neparopriepustné a tepelne izolované tak, aby cez ne neprenikala vlhkosť ani teplo. Ak to tak nie je, deje sa to aj opačným smerom. Neizolované, resp. zle izolované steny prepúšťajú v letných mesiacoch horúčavu dnu do bytov a v období vlhka a dažďov nasávajú vlhkosť a rovnako ju môžu prepúšťať do interiéru.
4. Na úsporu na vykurovanie stačí vymeniť okná
Skutočne, keď si pozriete nejaké obrázky snímané termokamerou, najväčšie úniky tepla sa zobrazia práve v oknách, dverách a ich okolí. Staré zvetrané okná s jednosklom, navyše nekvalitne osadené naozaj prepúšťajú enormné množstvo tepla. Avšak samotná výmena starých okien za nové rieši problém s únikom energií a našich peňazí len čiastočne. Nové kvalitné okná na bytovom dome by mali byť súčasťou komplexnej obnovy. Okrem samotnej výmeny za kvalitné drevené, plastové alebo hliníkové okná s dvojsklom alebo trojsklom treba poriadne utesniť špáry medzi oknami a okennými rámami, zatepliť okenné ostenia a nadpražia a kvalitne zapracovať do fasádneho zatepľovacieho systému tak, aby nevznikol zbytočný tepelný most, cez ktorý by teplo naďalej unikalo mimo obytný priestor. Teda výmena okien nemá byť náhradným riešením, ale má byť súčasťou komplexnej obnovy bytového domu.
5. Zateplenie spôsobuje plesne
Toto je asi najčastejší mýtus, ktorý sa so zateplením spája. Plesne sú veľmi nebezpečné a zdraviu škodlivé mikroorganizmy a ich výskyt v dome je nanajvýš nežiaduci. Plesne na svoju existenciu potrebujú predovšetkým vlhko a pokoj, teda sa nachádzajú predovšetkým na zavlhnutých miestach, kde je obmedzené prúdenie vzduchu, napr. v rohoch miestností za masívnym nábytkom. Avšak pravou príčinou vzniku plesní je práve nezateplená stena. Tá má nízky tepelný odpor, v zime cez ňu uniká množstvo tepla a veľmi sa ochladzuje. Na miestach, kde teplota povrchu poklesne pod kritickú hodnotu tzv. teploty rosného bodu (cca 12 °C v závislosti od konkrétnej teploty a vlhkosti vnútorného vzduchu), dochádza k povrchovej kondenzácii. Na studenej stene sa zrážajú pary z vykúreného vlhkého vnútorného prostredia a menia sa na kvapalinu. To je ideálna pôda na vznik plesní. Navyše nezateplené steny sú oproti zatepleným už na dotyk oveľa chladnejšie a nepríjemnejšie. Studený a vlhký povrch steny na miestach, kde je minimálne prúdenie vzduchu sa potom stáva ideálnym miestom pre život plesní a iných zdraviu nebezpečných mikroorganizmov. Jediným riešením je zateplenie stien a pravidelné nárazové vetranie. Na suchej a teplej stene nemá pleseň šancu prežiť.
6. Bytové domy z plnej pálenej tehly netreba zatepľovať
Toto je „argument“ obyvateľov najmä starých bytových domov. Žijú v mylnej predstave, že cca metrové obvodové múry sú dostatočne hrubé na to, aby spĺňali izolačné vlastnosti moderných zatepľovacích systémov. Avšak ide o omyl! Múr z plnej pálenej tehly hrubý cca 145 cm má približne rovnaké tepelnoizolačné vlastnosti ako 10 cm zatepľovacieho systému. Prax jednoznačne potvrdila, že spotreba tepla na vykurovanie v neobnovenom bytovom dome z panelu a plnej pálenej tehly sa zásadne nelíši. Hrúbka obvodových múrov je v tomto prípade nepodstatná. Závisí od štruktúry a kvality materiálu, nie od hrúbky. Po zateplení oboch typov stavby spotreba tepla výrazne klesla v oboch prípadoch.
7. Zateplenie je neekologické
Tento bod by sme mali rozmeniť na dve časti. Jednou z nich je výroba izolačných materiálov a ich dopad na životné prostredie. Vo veľkom sa na zatepľovanie používa najmä polystyrén. Je to špeciálny druh termoplastického polymérneho styrénu. Pri výrobe polystyrénu sa do prostredia uvoľňuje nízky podiel emisií a znečistenia. Pri jeho výrobe sa neuvoľňujú freóny a plynné uhľovodíky, ktoré zmenšujú ozónovú vrstvu, pretože ich neobsahuje. Polystyrén je 100 % recyklovateľný, má dlhú životnosť. Nehnije, neplesnivie a nekoroduje. Aj keď skončí ako odpad na skládke, tak má pozitívny vplyv a postará sa o dobré prevzdušnenie a tak aj o lepší rozklad ostatného odpadu. Je neškodný, nedá sa biologicky odbúrať a preto nie je ohrozené znečisťovanie vôd alebo ozónovej vrstvy rôznymi chemikáliami, ktoré môžu spôsobovať globálne otepľovanie. Okrem polystyrénu sa na zatepľovanie bytových používajú aj dosky z minerálnej vlny vyrábané z čadiču. Na rodinné domy sa dá použiť aj alternatíva v podobe lisovanej slamy, konope, ovčej vlny a podobne. Druhá časť ekologickej stránky zatepľovania sa týka samotného efektu zateplenej stavby. Je neodškriepiteľné, že tepelná izolácia znižuje energetické straty pri prevádzke budov, čím sa znižuje spotreba energie a množstvá emisií, ktoré vznikajú pri výrobe tepla na vykurovanie. Zateplenie budov pozitívne prispieva k spomaleniu negatívnych klimatických zmien. Podľa prieskumov sa tepelnou úsporou môže ročne znížiť množstvo vyprodukovaného CO2 až o 5 mil. ton. To je až jedna tretina z požadovaného množstva zníženia emisií CO2 v sektore vykurovania budov. Tepelná optimalizácia budov je nielen motorom v stavebníctve, ale je aj efektívnym prínosom pre regionálnu ochranu ekosystému a jeho klimatických podmienok.
8. Zatepľovací materiál sa časom stráca
Tento mýtus vznikol pravdepodobne v začiatkoch používania polystyrénu ako izolačného materiálu. Penový polystyrén nie je odolný voči teplotám dlhodobo sa pohybujúcim sa nad 70 °C, ani voči organickým rozpúšťadlám. Kedysi sa polystyrén používal v prvých typoch v medziokenných vložkách pod tmavé sklo. Taktiež sa na jeho lepenie používali nevhodné lepidlá. Rovnako pri výrobe prvých sendvičových panelov bol použitý ako izolant polystyrén. Pri jeho výrobe sa urýchľovalo zrenie panelu pri vyšších teplotách ako polystyrén znesie, čo malo za následok už zmienený jav miznutia. Všetky tieto spomínané prehrešky voči vlastnostiam polystyrénu spôsobili tento mýtus o jeho miznutí.
9. Stačí zatepliť materiálom hrubým 5cm
Rozhodne nestačí! Teda ak sa bavíme o zatepľovaní štandardných bytových domov postavených z panelu, plnej pálenej tehly či pórobetónu starých cca 30 rokov. Tieto stavebné materiály majú napriek svojej masívnosti len minimálne izolačné vlastnosti. Na dosiahnutie požadovaného efektu úspory energií je požadovaná minimálna hrúbka 8cm zatepľovacieho systému. Cena jedného centimetra polystyrénu či iného izolantu je v pomere k celkovým nákladom na zateplenie zanedbateľná. Efektívnosť vynaložených prostriedkov pritom určuje najmä použitá hrúbka tepelno-izolačnej vrstvy. Bez ohľadu na to, akú hrúbku izolácie použijete, musíte zaplatiť ostatné položky súvisiace so zateplením domu – materiál na lepenie i stierkovanie, povrchovú úpravu, prácu realizačnej firmy, lešenie a podobne. Čím väčšiu hrúbku izolácie však použijete, tým viac budete šetriť v priebehu životnosti zatepľovacieho systému. A, samozrejme, tým lepšiu ochranu vášmu domu i vašej rodine pred zimným chladom i letnou horúčavou poskytnete.
10. Zatepliť dom dokáže každý
Nalepiť fasádne dosky a zastierkovať omietkou skutočne nemusí byť až také ťažké. Avšak na kvalitu zateplenia vplývajú vo veľkej miere detaily, výber správneho systému, odborná zručnosť a precízne zvládnutie kritických bodov fasády domu ako sú balkóny, ostenia a nadpražia, rímsy, sokle, nárožia či dilatácie. A to už dokážu zvládnuť len zruční majstri s dlhoročnou praxou, ktorí majú sa sebou množstvo kvalitne zateplených domov. Zverte preto obnovu svojho domu renomovanej firme s dobrými referenciami. Obnova domu je vážne rozhodnutie, ktoré ovplyvní váš život na dlhé desaťročia.
Rozhodnite sa správne.
(red)
Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?
Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj:
