Záhradný trávnik je rozmaznaná plocha

Martin Čurda a Fero Laššák sa poznajú od detstva. Boli spolužiaci na základnej škole, gymnázium absolvovali v jednej lavici. Po vysokej škole sa opäť stretli a vytvorili tím, ktorý dnes poznáme
z televíznych obrazoviek, kde spolu tvoria reláciu Nová záhrada.

Ľudia vás poznajú najmä z televízie, okrem toho pripravujete časopis Záhrada a máte svoju firmu, ktorá realizuje záhradné práce. Ako a prečo ste sa dostali do médií?
MARTIN: Kým sme sa dostali na televízne obrazovky, pracovali sme ako záhradní realizátori. Tejto činnosti sa venujeme už takmer dve desaťročia. Pôvodne sme obaja pracovali v inej oblasti, Feri ako manažér v logistike či obchode, ja ako redaktor v záhradkárskom časopise. A práve cez prácu v redakcii som prvýkrát stál pred televíznou obrazovkou. Reprezentoval som časopis v rannom vysielaní. Potom sme už mali s Ferim stálu rubriku raz do týždňa. A tak sa to všetko začalo.
FERI: Momentálne najviac času venujeme príprave nášho televízneho formátu a to je presne to, čo nás aktuálne živí. Preto aj veľa cestujeme a venujeme čas navrhovaniu, komunikácii, rozpočtom a logistike. 

Ako ste sa dostali k záhradníčeniu?
MARTIN: Na počiatku bola túžba pracovať vo vlastnej firme. Dlhé roky sme boli zamestnanci a chceli sme sa posunúť ďalej. Ďalšia otázka bola – akú firmu, v akej oblasti? Hľadali sme preto prienik našich záujmov, ktoré by sme skĺbili do spoločného projektu. Voľba padla na záhradnícku firmu. Na jej založenie sme mali všetky predpoklady.
FERI: Ja som sa dostal k záhradám okľukou. Keďže som vyštudovaný ekonóm, vnímam aj záhradný segment podľa všeobecných ekonomických pravidiel na báze konkurencie, efektivity a rentability.

Dnes je v móde záhrada, o ktorej majú mnohí predstavu, že sa o ňu netreba starať. Predstavuje ju veľký trávnik a okolo neho tuje. Aké sú úskalia takejto záhrady? Je to skutočne záhrada, ktorá si nevyžaduje starostlivosť?
MARTIN: Trávnik je najhladnejšia, najsmädnejšia a najrozmaznanejšia plocha v záhrade. Vyžaduje neustále vstupy – energie, živín, vody, peňazí a nášho času. Záhrada s prevažujúcou plochou trávnika a živého plota z tují je nenáročná na údržbu len naoko. Navyše sa po čase zvyčajne zunuje, ľuďom začnú chýbať farby a premenlivosť počas ročných období.
FERI: Záhrada, o ktorú sa netreba starať, neexistuje. Čo je živé, o to sa treba starať. Záhrada sa rozrastá, mení a rozvíja.

Aká je podľa vás bezúdržbová záhrada?
MARTIN: Taká neexistuje. Každá jedna vyžaduje aspoň minimálnu pozornosť. Záhrada je živý organizmus, ktorý je však vytvorený na obraz človeka. Ak by sme akceptovali prirodzenú sukcesiu,
môžeme záhradu nechať, nech si žije vlastným životom. Ale akokoľvek prírodne ju založíme – vždy je to umelý biotop, ktorý obsahuje šľachtené druhy vyžadujúce rez, prihnojovanie a doplnkovú závlahu.

Tí, pre ktorých trávnik s tujami nepredstavuje vrchol záhradkárčenia, ale netúžia ani po dlhých perfektne vypletých hriadkach zeleniny. Často prechádzajú na permakultúrnu záhradu. Kde treba v tomto prípade začať?
FERI: Na permakultúru treba priestor, čas a trpezlivosť. V našom uponáhľanom svete je to neraz nereálna kombinácia požiadaviek.
MARTIN: V permakultúrnej záhrade majú svoje miesto aj buriny, okrem iného. To znamená, že prvým predpokladom je opustiť zaužívanú predstavu o čistej, uhladenej a upratanej záhrade. Permakultúrna záhrada nepozná monokultúry a cieľom je dosiahnuť prírodný rovnovážny biotop, ktorý však mnohým záhradkárom pripadá ako neriadená džungľa.

Ako začať pri zakladaní záhrady pri novom dome, kde záhrada predtým nebola?
FERI: Z ekonomického uhla pohľadu je dôležité povedať si hneď na začiatku, akú prioritu má pre nás záhrada a koľko do nej chceme investovať. Nezabúdajme pritom, že investujeme do pridanej hodnoty rodinného domu, investujeme do ďalšieho obytného priestoru, hoci len sezónneho, ale pre seba a svoju rodinu.

MARTIN: Najskôr treba naviezť ornicu, doplniť mykorízne huby, ktoré v záhrade chýbajú, a spraviť terénne úpravy. Počas toho si dôkladne premyslíme – ako hovorí Feri – na čo chceme záhradu využívať – pestovanie plodín, šport, relax, rodinné stretnutia či „grilpárty“… Na základe toho potom rozvrhneme priestor a pustíme sa do stavebných úprav a technológií v záhrade – chodníky, kôlňa na náradie, altán, osvetlenie, zavlažovanie…

Máte nejaké dobré tipy, ako využiť malú záhradu, ak z nej chceme mať úžitok, ale chceme ju využiť aj na relax?

FERI: Odporúčam konzultáciu so záhradným architektom, ktorý vidí veci inak ako majiteľ záhrady a môže svojím názorom využitie priestoru zefektívniť. Dá veciam logiku aj estetiku. No a potom sú tu vertikálne prvky, ktoré šetria miestom, ale poskytujú tiež oporu kvitnúcim či úžitkovým popínavým druhom. Prútené ploty či lamelové dielce splnia funkciu živých plotov, a pritom nezaberajú žiadnu plochu. Tú môžeme venovať napríklad záhonu na bylinky či plodovú zeleninu.
MARTIN: Veľmi praktický prvok sú aj vyvýšené záhony. Na relatívne malej ploche dosiahneme maximum úžitku pri minimálnych vstupoch. Šetria miestom, ich rozšírená obruba môže slúžiť aj ako sedenie a navyše dobre vyzerajú. Vyžadujú len vyššiu vstupnú investíciu, ktorá sa však určite oplatí. Výťažnosť podporíme aj mykoríznymi hubami pri vysádzaní.

Aké sú podľa vás najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťame pri starostlivosti o záhradu?

FERI: Najčastejšia chyba je, že práce v záhrade robíme pocitovo, bez rozmyslu. Napríklad koncom septembra vždy príde vlna ochladenia a mnohí už iniciatívne zazimujú zavlažovací systém a trávnik. Pritom často je ešte október a neraz i november slnečný a suchý, záhrada dva mesiace ešte naplno „funguje“. Kým znova otvoríme koncom marca sezónu, ubehne aj pol roka! Preto sa pýtam – je normálne mať zazimovanú záhradu pol roka? Čo sme na Islande?!
MARTIN: Častou chybou je aj prehnojovanie, pretože k tomu nabádajú výrobcovia hnojív a ľuďom to znie logicky – veľa živín znamená veľa kvetov. Toto však platí len pri jednoročných balkónovkách. Pri okrasných kroch dosiahneme bohaté kvitnutie rezom, ktorý sa často zanedbáva alebo nerobí správne.

Je jar, pre záhradkárov je to obdobie, v ktorom treba konať. Ak sme sa ale doteraz záhrade nevenovali, čo ešte môžeme stihnúť?
MARTIN: Koncom apríla môžeme zrezať kry, ktoré kvitli na jar alebo práve dokvitajú. Môžeme vysádzať voľnokorenné ovocné dreviny, či už jadroviny, alebo kôstkoviny. Môžeme vysádzať aj bobuľové ovocie, ako sú maliny, ríbezle, egreše, čučoriedky.

Ako zapojiť do starostlivosti deti? (Ideálne tak, aby to pre ne nebola otročina, ktorou im záhradkárčenie na celý život znechutíme.)
FERI: Naša generácia si týmto „otročením na panskom“ prešla. No teraz už s úsmevom spomíname na veselé zážitky zo záhrady. A sme za to vďační, hoci na počiatku to bol skutočný boj. Moja rada je preto – opatrne, pozvoľna, hravou formou či participáciou na pestovateľských úspechoch deti vtiahnuť do záhradného diania. Určite aj tie dnešné ocenia jahody či cherry paradajky z vlastnej úrody.
MARTIN: Šikovný nápad je venovať im malú plôšku alebo vyvýšený záhon a vysadiť tam spolu s nimi rýchlorastúce plodiny, o ktoré sa budú starať. Budú vidieť rýchly progres a čoskoro aj ochutnajú plody svojej práce. Ideálne je vysadiť jahody, sladký hrášok, farebnú fazuľku, čokoládovú, ananásovú alebo jahodovú mätu a k nej ešte aj stéviu. Počas celého leta sa tu potom deti môžu
„pásť“.


Zaujíma vás táto tématika?
 

Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?

Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj:


pošli na vybrali.sme.sk