Tipy na výlety

Dvaja mladí ľudia spojili svoju vášeň pre cestovanie a písanie, aby priblížili čitateľom menej alebo viac známe lokality na slovensku i v česku formou blogu. spoločná história našich krajín navždy zanechala stopu priateľstva v oboch národoch, čo aktívne demonštruje aj spolupráca dvoch cestovateľov a obdivovateľov pamiatok. hana repková si zaumienila predstaviť slovensko a priblíži obdivuhodné skvosty nachádzajúce sa v kláštore pod znievom. roland frais nás tentokrát zavedie do svojej rodnej českej obce – prusinovice (zlínsky kraj). spoločne vďaka jeho článku spoznáme históriu miestneho rímskokatolíckého kostola.

 

KLÁŠTOR POD ZNIEVOM Obec pri Martine nesúca názov Kláštor pod Znievom je východiskom turistickej trasy, ktorá ponúka hneď niekoľko obdivuhodných zaujímavostí. Ak vyrazíte od cintorína smerom južne, pokračujte po zalesnenom svahu. Nájdete tu kalváriu s kaplnkami zdobenými výjavmi zo života Ježiša a kostol sv. Kríža. Kostol sa nachádza v priestrannom kláštornom areály, ktorý je ohradený múrom. V centrálnej časti priestranstva sú osadené tri jednoduché drevené kríže. Obci sa nie nadarmo hovorí, že je miesto mníchov. Ak sa rozhodnete pokračovať v ceste, chodník vás dovedie k stredovekému hradu Zniev. Je to jeden z najmenších hradov na území Slovenska, ale patrí medzi najvyššie položené, a preto sa odtiaľ návštevníkom ponúka neopakovateľný výhľad na Turčiansku kotlinu a Kláštornú dolinu. Cestou buďte všímaví a ohľaduplní. Spoločnosť vám budú robiť dozaista i salamandry. 

KOSTEL SV. KATEŘINY ALEXANDRIJSKÉ Nachází se přímo ve středu obce Prusinovice při křižování silnic do Přerova, Bystřice pod Hostýnem a Holešova. Kostel s gotickými základy byl několikrát přestavován. Za nejstarší část stavby se považuje loď. Věž je mladší a nejnovější je především zadní partie kostela – presbytář a obě boční kaple. Zajímavé je i vysuté točité schodiště vedoucí na kůr. Roku 1601 dal majitel prusinovického panství – protestant Arkleb z Víckova kostel obnovit a přistavěl kostelní věž. Tento Akleb byl dvakrát ženatý, poprvé se ženou Kateřinou ze Zástřizl a podruhé se oženil v r. 1599 s bohatou katoličkou Lukrécií Nekšovnou z Landeka, která se po jeho smrti v roce 1608 vdala za budoucího císařského generalissima Albrechta z Valdštejna. Rod Prusinovských z Víckova vlastnily zdejší ves a tvrz od roku 1460 až do pobělohorských konfiskací, kdy byly Prusinovice zabaveny Václavu Bítovskému z Bítova, manželu dědičky panství – Bohunky z Víckova. Z rodu Prusinovských z Víckova pocházel i Vilém, v letech 1565 – 1572 olomoucký biskup, který se zasloužil o založení olomoucké univerzity. Prusinovští z Víckova měli v kostele svojí rodinou hrobku, pozdně gotické a renesanční náhrobky byly při velké přestavbě zasazeny na vnější straně jižní strany kostela. Tato velká přestavba proběhla v letech 1866 až 1867, kdy ze starého kostela zbyly pouze základy a zdi až po okna, věž byla zvýšena na 36 m a byl přistaven nový presbytář, kostel se tak zvětšil téměř o polovinu. V presbytáři starého kostela byl tehdy nalezen váček se stříbrňáky z doby vlády císaře Ferdinanda II. (1620 – 1637). V rámci Kateřinských hodů proběhlo v roce 2018 žehnání nově rekonstruovaných varhan za přítomnosti vzácného hosta – Mons. Josefa Hrdličky (emeritní pomocný biskup) a na spoluúčasti se podílel kněz P. Marek Výleta společně s P. Antonínem Ptáčkem. Od července roku 2019 slouží ve farnosti P. Petr Dolák.


Vojtech Benko, obetavý otec a pre hory dýchajúci jedinec, ktorý vzal synovu slabosť na plecia a podujal sa dieťaťu predstaviť nádheru vytesanú do prírody. syna lukáša ako predčasne narodené bábätko, postretla detská mozgová obrna. hrozilo mu všeličo, ale opäť sa potvrdilo, že sila rodiča je vyššia než akákoľvek choroba a že ak má cieľ v sebe natesnané dobro, potom je málo pravdepodobné, aby sa nenaplnil. vojtech s manželkou gitkou milujú slovensko, a preto syna dávajú do úzkeho vzťahu s potulkami. míňajú dobrodružstvo za dobrodružstvom, učia sa načúvať piesni vetra a rozpoznávať, kedy dážď plače. požiadali sme sympatickú rodinku, aby našim čitateľom predstavila viac alebo menej známe lokality.

ŠÚTOVSKÝ VODOPÁD Tento pôsobivý výtvor prírody sa nachádza v malebnom prírodnom prostredí národného parku Malá Fatra. Na Slovensku sa svojou výškou zaradil do prvej pätice najvyšších vodopádov. V Malej Fatre však nemá konkurenciu a zaujal prvé miesto v rebríčku. Vodopád je živený vodou zo Šútovského potoka. Majestátne zmohutnie v jarných mesiacoch a po výdatných dažďoch. Keď sa vodný živel vrhá z výšky približne 38 metrov, aby potom ukľudnený pokračoval v koryte potoka ďalej, naskytne sa malým i veľkým turistom neopakovateľné prírodné divadlo. Pre rodiny s deťmi odporúčam trasu z obce Kraľovany, cez osadu Rieka, odkiaľ sa po modrou farbou značenou turistickou trasou vedúcou cez Šútovskú dolinu dostanete až k vodopádu. Táto nenáročná trasa má o niečo menej ako 4 kilometre. Keď sa k vodopádu vyberiete a okolnosti vám to dovolia, neobíďte ani legendami opradené Mojžišove pramene či zatopený lom v Kráľovanoch známy ako Šútovské jazero.


Zaujíma vás táto tématika?
 

Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?

Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj:


pošli na vybrali.sme.sk