Povolanie srdca

Vysoké Tatry v sebe uchovávajú poklad. Ten, kto sa ho vydá hľadať, nebude ukrátený a prenesie sa do sveta, v ktorom tradícia nevymiera a v ktorom sa povolanie vykonáva vďaka kriku duše. Je to jediné miesto v rámci pestrej Európy, v ktorom má človek príležitosť zahľadieť sa do tváre vysokohorského nosiča.

Nosič je muž telesne, ale aj vnútorne silný, pretože potrebuje mať nielen pevné svaly, ale aj vôľu a pred očami sen, ktorý z hĺbky presvedčenia nasleduje. Je to muž, ktorý sa nevyhol nebezpečenstvu, naopak, vie, že
uprostred nevyspytateľnej krásy hôr, si ho môže kedykoľvek počkať, ale ani táto istota mu nebráni vchádzať do nich a objavovať do zeme vyryté tajomstvá. Je to muž, ktorý miluje natoľko, že mu neprekáža nič, je hĺbavý, pretože občas sa problém stratí iba pri priamom kontakte s horou. Na chrbte mu nechýba náklad, jeho nohy sa zabárajú do rovných, ale aj strmých chodníčkov a nikdy si za výhovorku nečinnosti nevyvolí  počasie. Skupina nosičov nie je veľká, pozostáva iba zo zopár jedincov, čím je nimi vykonávaná práca ešte atraktívnejšia. Veď predsa, nie každý sa má možnosť popýšiť sa tým, že turistom zváža potraviny, plynové bomby, pre smädom vyprahnutých pivo a kadečo iné, čo aktuálne vyčnieva na zozname potrieb chatárov.

Slovo robí nosiča
Je pravda, že niesť tovar akéhokoľvek druhu by sa dal poľahky odbremeniť od človeka a prisúdiť vrtuľníkom, ale ak by sa čosi také prihodilo, zmizlo by vzácne a neopakovateľné. Chatári si na nosičoch cenia, že im je
známa sila sľubu. Dať totiž v horách slovo, čosi naozaj znamená a nosiča v jeho plnení nezastaví ničovaté nič. Je to odraz toho, že im česť nie je cudzia a že na jej povrchu si neželajú mať ani najmenšiu poškvrnu.

Nie je to iba o nosení
Nosenie je síce prioritné a koniec koncov tento úkon vyplýva priamo z názvu povolania, ale nie je to to jediné, čo zamestnáva ich ruky a mysle. Spolupráca s chatármi ich zabára do všakovakých aktivít – niekedy šúpu zemiaky, potom zasa varia čaj, napomáhajú pri stavebných prácach alebo sa podieľajú na upratovaní. Neženie ich ziskuchtivosť a chorobná túžba po pominuteľnom, vedie ich nezmazateľné a neporušiteľné spojenectvo s prírodou. Za odmenu považujú čerstvý vzduch a oblohu, na ktorej sa vyškierajú hviezdy.

Nie je to pre každého
Povolanie si vytrpelo všeličo. V Alpách zánik, v Tatrách vymretie starej generácie, ktorú, našťastie, nahradila nová. Nie je to niečo, čo by sa ušilo na mieru každému. Aj preto sa stávalo, že nosič zotrval iba jeden deň, vyskúšal to, ohodnotil a sebakriticky si priznal, že tam nepatrí. Existujú aj sezónni nosiči, ktorí dobojujú do konca určitého obdobia a potom sa vrátia k tomu, čo ich robí naozaj šťastnými. Najváženejší sú, prirodzene takí, ktorí si v horách vytrhnú srdce z hrude a pohodia ho na zradnú cestičku. Nikdy viac neprestanú nosiť, nikdy nad tým ani neuvažujú. Ako by aj mohli, keď tam zanechali srdce?

Je to Naše dedičstvo
Náročnosť remesla si uctilo aj ministerstvo 
kultúry. Prejavilo to na začiatku roka 2019, keď sa nosiči zaradili do reprezentatívneho zoznamu nehmotného dedičstva.

Vyskúšať si to môže ktokoľvek
Aspoň na jeden deň sa akýkoľvek človek smie obuť do topánok nosiča. Môže cítiť tak ako cíti on, snívať o tom, o čom sníva on a pri túre do Tatier dokonca v blízkosti Popradského plesa natrafí na krošňu, ktorá okrem tichého príbehu, ukrýva aj zásoby naplánované na vynášku. Ako motivácia by mohla slúžiť skutočnosť, že nik, kto sa na pár hodín podujme vžiť sa s prácou, neobíde bez odmeny. Chatár z chaty pod Rysmi je viac ako ochotný pohostiť horúcim čajom, príjemnou spoločnosťou a vyrozprávaním o všelijakých ľudských osudoch.

Vynieslo sa všetko možné
Niektoré historky sú jednoducho pamätné, a preto dýchajú rok čo rok. Legendy vravia, že taký nosič priniesol na chatu aj to, čo je naozaj hodné podržať si v myšlienkach. Doteperila sa vaňa, hojdacie kreslo, dievčatá, bicykel, lyžiarsky vlek, kajak a dokonca aj autobusová zastávka. Turistom pohľad na zastávku vyrazil nielen dych, ale aj logické uvažovanie, niekoľko okamihov pri nej postávali a spriadali si názory, čo sa asi bude ďalej diať.

Niečo na nich stále číha
Nosiči sú pod nepretržitým náporom zmien. Na popoludnie si vykročia s krošňou a zastihne ich lejak sprevádzaný búrkou. Býva to o to horšie, ak sa v predmetoch nachádza aj niečo kovové, v takom prípade ich môže pozdraviť aj opustený blesk. Vydýchnuť im nedá ani zima, v nej sa im z diaľky prihovára metrový sneh, víchrica, fujavica a obzvlášť zákerná sa ukazuje lavína. Nosič je oboznámený s každým kameňom, ale nie je neomylný, a tak ani jeho nemusí minúť zablúdenie. Nálada nie je vždy veselá, občas je chuť vzdať sa prisilná, občas prichádza obrovský smäd, vyhladovanie alebo vyčerpanie. A potom je tu to zviera, ktoré, ak podíde
k človeku v opojení hnevu, môže dostať pozvánku aj smrť. Napriek tomu si dovolím vysloviť obdiv a súčasne aj nádej, že láska napokon zvíťazí nad nástrahami, ba aj nad smrťou.

zdroj: class.eu


Zaujíma vás táto tématika?
 

Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?

Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj:


pošli na vybrali.sme.sk