MAŤ STRECHU NAD HLAVOU

Aj z lietadla bezpečne rozoznáme, kde sa nachádza historické centrum hociktorého nášho staršieho mesta. Napovie nám to panoráma striech – teda typické zoskupenie a koncentrácia tradičných šikmých striech s červenou alebo červenohnedou keramickou krytinou, nad ktoré vystupujú komíny s murovanou hlavicou, vežičky alebo svetlíky. Strešný reliéf bratislavského, bystrického či košického mestského centra prevažne tvoria sedlové a manzardové strechy. Nad dvorovými krídlami sú strechy pultové. Menej častými sú strechy sedlové s polvalbami či stanové. Strešnú krajinu dotvárajú aj štítové murivá, ktoré pribudli ako protipožiarna ochrana približne v polovici 18. storočia pri uplatnení jednej z „tereziánskych reforiem“. Štíty vynikajú najmä v radovej zástavbe, kde vystupujú nad rovinu striech, pričom kopírujú tvar a sklon jednotlivých striech. Tie najstaršie majú korunu krytú štiepaným kameňom (fylitom), keramickou pálenou krytinou či tehlovými tvárnicami, tzv. pôjdovkami. Mnohé koruny štítov dnes nežiaduco nahrádza oplechovanie.

V definícii strechy sa uvádza, že strecha chráni objekt pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi a skladá sa zo strešného plášťa, nosnej konštrukcie (krovu) a podhľadu, ktorý uzatvára strešnú konštrukciu vzhľadom na priestor pod zastrešením. Pri kultúrnej pamiatke však strecha nadobúda iný význam. Historická strecha svojím tvarom, veľkosťou a spádom je integrálnou súčasťou objektu. Buď vznikla v rovnakom období ako celý objekt, alebo počas zásadnejšej prestavby, ktorou pamiatka získala ucelený architektonický výraz. Na tvare strechy sa predovšetkým podieľa nosná konštrukcia – krov. Už od dávnoveku sa tesárske konštrukcie vyvíjali a reagovali na veľkosť a typ objektu. Vyvinuli sa tak desiatky rôznych konštrukčných systémov, ktoré pomocou tesárskych spojov vytvárajú zdanlivo jednoduchšie, ale aj zložité priestorové konštrukcie, schopné prekryť potrebný pôdorys a vytvoriť zamýšľaný tvar strechy.

Tesári na základe vlastných skúseností museli vhodne nadimenzovať proporcie prvkov krovu a zvoliť miesta a typ spoja, aby krov  dokázal uniesť svoju váhu, váhu strešnej krytiny i nahodilého zaťaženia, akým býva sneh, námraza a vietor, ale aj … kominár s učňom či prelietavá skupina holubov… Pomocou typu krovu, spôsobu opracovania, druhu dreva, tesárskych spojov, prípadne i pomocných prvkov – kramlí, tiahiel, svorníkov, montážnych značiek a ďalších detailov, vieme vizuálne datovať jeho vznik a určiť technologický postup výstavby. Nemenej dôležité je aj samotné uloženie krovu na pomúrnicové murivo.

Napriek viacerým katastrofám a požiarom, ktoré sa na Slovensku v minulosti odohrali, sa zachovalo mnoho cenných krovov. V prípade tých najcennejších sa z dôvodu zabezpečenia ochrany a eliminovania zmien nepripúšťa možnosť úpravy krovu (jeho prerušenie, napr. vypílením niektorých častí, zvýšením hrebeňa a pod.). Typ krovu, tvar strechy a strešná krytina sú navzájom prepojené. Ako? Strešnú krytinu v zásade delíme na ľahkú a ťažkú. Na hmotnosť krytiny musí byť dimenzovaný aj krov. Tesnosť a spôsob spájania strešnej krytiny si vyžaduje určitý spád strešných rovín. Všetky tieto atribúty vytvárajú určitý typ striech, ktoré v závislosti od objemovej a urbanistickej kompozície definujú určité územie. Preto je ochrana historických krovov a strešnej krajiny taká dôležitá z hľadiska pamiatkovej ochrany. Drevná hmota krovu si vyžaduje primeranú starostlivosť a odbornú údržbu. V podstrešnom priestore je potrebné udržiavať poriadok. Starý nábytok a domový odpad druhu „zíde sa na neskôr“ zvyšuje riziko potenciálneho požiaru, biotického napadnutia drevokazným hmyzom, plesňami a pod. Pre základnú ochranu historickej strechy je nevyhnutné zabezpečiť vhodné vetranie a sezónnu kontrolu tesnosti strešnej krytiny a funkčnosti klampiarskych prvkov. S nátermi treba postupovať opatrne! Sami volíme iba tie prípravky, ktoré šetrne predĺžia životnosť dreva a nezničia pritom hodnotné historické stopy tesárskeho opracovania. Rozhodne je však nevhodné natierať krov farbou, akú by sme použili na okno či záhradnú bráničku. Drevo krovu je predovšetkým nosnou konštrukciou, a ak má ochrániť celý dom, musíme mu vytvoriť aj dobré podmienky existencie.

Ak vyslovíme „mať strechu nad hlavou“ či dať „niečo pod strechu“, myslíme tým mať istotu, mať to v poriadku. Je to určité synonymum domova a stability. Ak máme v poriadku strechu, tak sme v bezpečí. A v prípade, že strecha zabezpečovala ochranu obyvateľom svojho domu aj niekoľko storočí, o to viac. Myslime na to!

Vedeli ste, že…
– dendrochronologicky potvrdený najstarší krov na Slovenku je nad loďou rímskokatolíckeho Kostola sv. Ducha v Žehre? Je datovaný do roku 1309 – 1310. Ide o krov s hambálkami s veľmi cennými grafickými tesárskymi značkami. – najstaršou drevenou konštrukciou na Slovensku je časť debnenia v Katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule, ktoré je datované do roku 1304? – tesárska konštrukcia strechy Dómu sv. Martina v Bratislave patrí k vôbec najväčším dochovaným historickým krovom strednej Európy?
– v rámci tereziánskych reforiem v oblasti protipožiarnych opatrení bolo okrem iného nariadené murovanie štítových múrov medzi domami za účelom zabránenia šíreniu požiarov z jedného objektu na druhý v radovej zástavbe miest, kde sa požiar z jednej strechy rozšíril neraz na celé mestské časti či celé mestá? V dôsledku tohto nariadenia sa na mnohých objektoch zmenila orientácia strešného hrebeňa i tvar strechy (napr. pri sedlových strechách s valbou valba zanikla). Vďaka tomuto opatreniu došlo naozaj k výraznému zníženiu šírenia požiarov a k zachovaniu historických krovov a striech z tohto obdobia až dodnes.
– svätý Ján Krstiteľ je okrem iného i patrónom tesárov?
– česká a slovenská pamiatková ochrana považuje historické krovy za rovnocennú súčasť pamiatok, a preto neodporúča zobytňovanie historických striech?
– kultivovaná prístavba je prijateľnejším spôsobom, ako rozšíriť úžitkovú plochu pamiatky?

Zdroj: www.class.eu.sk


Zaujíma vás táto tématika?
 

Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?

Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj: