MÓDNA NÁVRHÁRKA INA BUDOVSKA OSLŇUJE VYŠÍVANÝMI MODELMI

So svojou tvorbou sa snaží prezentovať doma, ale i vo svete. Návrhárka Ina Budovska má na konte účasť na Slovak Fashion Night v New Yorku, skončila tiež medzi dvanástkou najlepších v súťaži Hand & Lock v Londýne. Kráľovná Alžbeta II. od nej k 60. výročiu panovania dostala bohato zdobené šaty. Šikovná Slovenka s umom a kreativitou aplikuje tradičnú výšivku na odevy, ktoré navrhuje. Hlavný dôvod, prečo sa rozhodla zaujať propagovaním tradičnej výšivky, a tým pádom skĺbením archaického s moderným, je jednoznačný. „Išlo mi o zachovanie a posúvanie našich tradičných techník výšivky pre budúcnosť… K samotnej výšivke som sa dostala viacerými cestami. Možno vo mne boli začiatky zakorenené niekde hlboko v génoch po mojich šikovných predkoch a vyšli na povrch postupne. Potom nastal ten správny čas a ja som začala vyhľadávať rozmanité zdroje, z ktorých by som mohla čerpať,“ naznačila návrhárka, ktorá sa v minulosti venovala aj dizajnu, reklame, či maľbe na sklo.

„V Anglicku je ručná výšivka dodnes živá“. Inšpirácie a informácie ohľadom výšiviek hľadala u ešte stále tvoriacich žien, prípadne si to skúšala sama na sebe systémom pokus-omyl. „Bola to samozrejme aj odborná literatúra, ktorej je však u nás stále málo, preto som  siahla po zahraničných tituloch a aj to je dôvod, prečo sa nezaujímam výlučne len o slovenskú výšivku, ale aj o tvorbu z iných krajín, hlavne Anglicka. Tam je totiž ručná výšivka dodnes živá, veľmi cenená a využívaná. O to viac sa snažím tú našu intenzívnejšie propagovať.“ Samotná krása výšiviek si ju nadobro podmanila približne pred desiatimi rokmi a začala ju aplikovať do svojich modelov. V tom období to bol možno pre mnohých v dobrom zmysle slova „šok“, dnes je to už oveľa bežnejšie. „V mojich začiatkoch som naozaj vzbudzovala rôzne pocity. Myslím si však, že istý druh ´šoku´ by mal v tvorbe byť prítomný. Hlavne, keď sa autor snaží poukázať na javy a skutočnosti, na ktoré treba poukázať, a tým ´šokom´ ich chce a môže ešte viac zvýrazniť.“

Aj kabelky či rukavice. Výšivky si vyžadujú trpezlivého človeka, ktorý dokáže obsedieť dlho na mieste a precízne sa venovať tejto ušľachtilej forme remesla. Ako je to v prípade Iny Budovskej? „Je to paradox, ale som človek  tvorený, hľadajúci, prirodzene zvedavý, obzerajúci sa po nových výzvach. Keď však príde na moju vlastnú tvorbu, keď si môžem sadnúť a pracovať, potom sa upokojím a som doslova perfekcionista v tom, čo robím.“ Hlavným fokusom tejto talentovanej návrhárky sú odevy, a to dámske i pánske. „Robila som však už aj niečo malé pre detského klienta a teraz, v rámci poslednej kolekcie, som vyrobila aj pár doplnkov, akými sú náhrdelníky, čelenky do vlasov, kabelky a rukavice.“

Rada búra konvencie. Úplnou novinkou a v istom zmysle novátorským projektom na Slovensku je využitie iluminačných nití, ktoré ozvláštňujú jej pripravovanú kolekciu. Nápad si priniesla z Ameriky. „Neverím na náhody, takže k nám podľa mňa veci jednoducho prichádzajú a je len na nás, či sme pripravení ich zachytiť a prijať, prípadne rozvinúť. Mne sa v rámci výletu v USA prihodilo zaujímavé stretnutie. Priateľ ma predstavil istej veľmi známej umelkyni v oblasti výroby masiek na tvár a ona ma oboznámila s týmto netradičným iluminačným materiálom. Vzbudil vo mne obrovský záujem a túžila som sa dozvedieť viac o možnostiach jeho využitia. Tak vznikla po troch rokoch nová kolekcia, ktorú sa chystám aktuálne prezentovať.“ Priznáva, že rada experimentuje a búra konvencie. „Takéto kroky vpred sú naša budúcnosť a len tá môže ukázať, či naša snaha mala zmysel…“

Kladné odozvy vo svete. Svoju tvorbu neprezentuje len v našich končinách, ale aj za hranicami. Pred časom sa napríklad zúčastnila Slovak Fashion Night v New Yorku, skončila tiež medzi dvanástkou najlepších v súťaži Hand & Lock v Londýne. „Bolo by veľmi odvážne povedať, že moja tvorba má väčší úspech vonku, aj keď som mala možnosť ukázať ju tam a mala som kladné odozvy. Tie potešia o to viac, keď ide o medzinárodné merítko,“ priznáva dáma, ktorá navrhla a zhotovila aj šaty pre samotnú kráľovnú Alžbetu II. „Šaty som navrhla, bohato vyšila a poslala ich Jej Veličenstvu ako dar k šesťdesiatemu výročiu panovania na anglickom tróne. A bolo pre mňa veľmi príjemné po pár týždňoch dostať oficiálne poďakovanie priamo z Buckinghamského paláca.“ Samotnú módu však nevníma ako najdôležitejšiu súčasť svojho života a nestavia ju na piedestál. „Možno to bude znieť zvláštne, ale ani v mladosti a ani dnes, keď sa venujem textilnému a odevnému dizajnu oveľa viac, pre mňa ´móda´ nič neznamená. Chcem tým  povedať, že moja tvorba nie je ovplyvnená trendmi, ako ich možno vníma širšia verejnosť.“

Ruší ju uniformita, zamýšľa sa nad ekológiou výroby odevov. Hoci módou žije, nikdy by si nedovolila nikoho kritizovať za to, ako je oblečený. „Všetci sme osobnosti a každý má právo obliecť si, čo práve chce a ako sa cíti. Možno len jedna vec ma trochu ruší, a tou je uniformita. Tá však vždy bola, je a bude. Čo ma však v posledných rokoch výrazne znepokojuje, je fakt, že trh je absolútne preplnený zbytočným a nekvalitným tovarom, ktorý navyše vyrábajú ľudia v krajinách, ako sú India, Čína, Afganistan v absolútne hrozných pracovných podmienkach, za nízku mzdu a navyše s látkami, ktoré znečisťujú vodu, vzduch a majú vysoko nežiaduci vplyv na ľudské zdravie. To všetko len preto, aby tisíce odevných značiek známych aj menej známych dali na trh každý rok množstvo tovaru. To je vážny stav a treba na tento fakt upozorňovať. Tvrdí, že v rámci vlastnej tvorby nemá žiadny konkrétny sen. „Snáď len pokúsiť sa dostať našu ručnú tvorbu na akceptovateľnú úroveň, tak, aby sa stala cenenou pre budúcnosť a aby jej pokračovatelia mali stále veľa chuti a entuziazmu posúvať ju vpred, ako sa snažím ja.“

Zdroj: http://www.class.eu.sk/