Viete, že pijete desiatky tisíc rokov starú vodu?

Kolobeh minerálnej vody vám tentoraz priblížime na príklade obľúbenej Ľubovnianky. V Popradskej kotline, v okolí Starej Ľubovne, sa nachádza vyše dvadsať minerálnych prameňov a označených je trinásť z nich. Najvýznamnejšími sú Veronika a SiSi, z ktorých sa plnia fľaše s označením Ľubovnianka a Miss+. Pre minerálne pramene je typické, že sa voda v nich dostáva na zemský povrch svojvoľne, a to v dôsledku naakumulovaného plynu v podzemí. Buď sa prederie cez prirodzený otvor, alebo jej ľudia uľahčia cestu navŕtaným otvorom. Je to niečo ako artézska studňa, čiže voda je vytláčaná nahor plynom. No a práve tento plyn napomáha obohacovaniu vody o minerály z okolitých hornín. Zdroje minerálnych vôd sú súčasťou prírodného kolobehu vody a v podzemí sa nachádzajú tisícky rokov, kým ich plyn vytlačí na povrch.

Na žalúdok i obličky

Voda zo spomínaného prameňa Veronika, presnejšie LZ6 Veronika, disponuje najbohatším zdrojom prírodného horčíka – magnézia, bez ktorého človek v podstate nemôže existovať. Pravdepodobne je stará až 27-tisíc rokov. Jej liečivý význam vyzdvihol v 19. storočí doktor Jakub Engel a dodnes je vyhľadávaná ako účinná pomoc pri chorobách žalúdka, čriev, obličiek, pečene a dýchacích či močových ciest.

Priemer je 70 litrov na osobu ročne

Zrejme ste netušili, že celková spotreba minerálnych vôd na Slovensku u nás je približne 390 miliónov litrov za rok, čo znamená asi 72 litrov na osobu. Odborníci ich radia striedať. „Naša Ľubovnianka je stredne mineralizovaná, hydrogénuhličitanová, horečnato-vápenato-sódna, slabo kyslá a studená,“ chváli vodu miestna balneotechnička pani Špesová. Vysvetľuje, že minerálna voda sa dostáva pod tlakom potrubím, ktoré nazývajú minerálkovod, do priestoru plniarne vzdialenej približne kilometer, no ešte pred plnením sa musí „očistiť“. Obsahuje totiž veľa železa, ktoré pri strete s kyslíkom reaguje žltým zafarbením vody, čo by sa zákazníkom nepáčilo. Preto sa čistí pomocou nadzemných prírodných pieskových filtrov, ktoré ju zbavia železa.

Plnoautomatický proces

V plniarni sa naraz plní až 64 fliaš, ktré vznikajú z predliskov v zariadení nazvanom vyfukovací stroj. Následne sa dostáva na rad uzatváračka a etiketovačka a po absolvovaní cesty fóliovacím zariadením putujú fľaše na palety a následne za zákazníkmi do obchodov.  Pri objavení akéhokoľvek sľubného nového prameňa ide o dlhoročný proces skúšok a pozorovaní, kým sa voda z neho môže začať oficiálne predávať. Musí sa totiž dlhodobo monitorovať, urobia sa tlakové skúšky, ktorými sa zisťuje výdatnosť zdroja, potom nasledujú rozbory aj rozšírená analýza vody. Až potom môže Ministerstvo zdravotníctva vyhlásiť prameň za zdroj prírodnej minerálnej vody.

Tisíc šesťsto prameňov!

Slovensko má však obrovské šťastie a v porovnaní s ostatnými krajinami stojí na vrchole. Naša krajina je totiž mimoriadne bohatá na výskyt minerálnych vôd a zaznamenaných prameňov sa v našich končinách vyskytuje až tisíc šesťsto! Najhustejšie sa vyskytujú v pomyselnom páse, ktorý sa ťahá od Bardejova a Prešova, cez Popradskú kotlinu, Liptov, Turiec, Strážovské vrchy až po Trenčín. Delíme ich na prírodné minerálne vody, prírodné kúpeľné alebo liečivé vody a prírodné pramenité vody stolové, ktoré môžeme piť. Tiež ich však môžeme deliť podľa obsahu rozpustených plynov na uhličité a sírne, podľa mineralizácie na veľmi nízko mineralizované až po veľmi vysoko mineralizované a soľanky. No a potom existuje ešte množstvo ďalších delení, napríklad podľa chemického zloženia, výdatnosti či teploty. Každopádne je však Slovensko aj z hľadiska výskytu minerálnych prameňov jedinečné.

ZDROJ: www.class.eu.sk


Zaujíma vás táto tématika?
 

Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?

Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj:


pošli na vybrali.sme.sk