Ktorý moment vo svojej práci máte najradšej? Všetky chvíle, ktoré prežívam na fotení s rodinkami sú veľmi vzácne. Avšak nakoľko je cieľom získanie vydarenej fotografie, tak počas polohovania bábätka som stále ešte v napätí, či sa dieťatko nezobudí. Veľakrát sa mi stane tak, že uspávame bábätko napr. hodinu, potom ho polohujem 15-20min., popravím na kroji i rekvizitách všetky detaily – no akonáhle sa postavím a chytím do ruky foťák, aby som spravila cvak, ktorý trvá sekundu – akurát v tej chvíli sa bábätko pohne, a scéna je opäť pripravená na ďalší pokus. Dobrá správa je v tom, že bábätko sa chce „popraviť“ samo a spraví to lepšie než som to pripravila (naaranžovala) ja.
Bolo nejaké fotografovanie, ktoré ste si obzvlášť zapamätali? Pamätám si každé jedno fotografovanie, nakoľko milujem svoju prácu, spoznávanie nových ľudí a nové výzvy. Ale najviac si pamätám bábätko, ktoré som uspávala, a tak sa mi „prisalo“ na ruku, až mi spravilo cucflek. Bolo to naozaj veľmi milé. Cítila som, akoby mi bábätko vrátilo lásku, ktorú ja pociťujem ku každému dieťatku, a teda aj k tomuto.
Je niečo, čo vám v procese tvorby prekáža? Na fotografovaní vládne pohoda, sú to chvíle veľkej radosti, kedy sa mamičkám po zákroku zmení nemocničné prostredie na „ľudovú rozprávku“ priamo doma v obývačke. Jediné, čo k vydarenej fotografii potrebujem, je dobrý tvrdý spánok dieťatka, aby som ho vedela napolohovať, prípadne mu dať do ruky nejakú rekvizitu. V súvislosti so slabým spánkom bábätka nemožno hovoriť o prekážke – trpezlivým čakaním si viem poradiť i s tým, ale keď dieťatko dobre tvrdo spinká – vtedy sa mi pracuje perfektne a výsledky sú vždy krásne prirodzené.
Myslíte si, že ste už našli úplné naplnenie poslania, alebo máte pocit, že sa potrebujete ešte niekam posunúť? Ďakujem pekne za otázku. Svoju osobnosť vnímam ako bojovníka na dlhé trate… projekt Krojovaných bábätiek dosiahol už veľa – v zmysle, potešil mnoho ľudských sŕdc na viacerých kontinentoch. Ale ja pevne verím, že terajší stav pre tento projekt nepredstavuje konečnú. Práve naopak. Mám ešte bohaté predstavy a ciele, kam poviesť túto vznešenú prácu s bábätkami.
Čo cítite, keď sa zahľadíte na bábätko? Veľmi pekná otázka, ďakujem! Úžas. Úžas je to správne slovo. Človek dnešnej doby prestal žasnúť. Všetko sa nám časom opozerá, neustále chceme svoj zrak sýtiť novými podnetmi a pri tom zabúdame, že to najväčšie bohatstvo je v skutočnosti ukryté v človeku, ktorý je pred nami. Špeciálne to platí o bábätkách, ale rovnako tak je prameňom bohatstva, nad ktorým možno žasnúť, každá dospelá osobnosť.
Zdroj: Class SLOVAKIA
Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?
Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj:
