Miesto, kde sa história prelína so súčasnosťou

Štefan Bačkor dal dostatok priestoru nápadu, aby v ňom najskôr jemne vystrčil prsty, potom ho vo fantázii pošteklil a nakoniec vyklíčil a dostalo sa mu realizácie. Nosičské múzeum v Malom Smokovci dokazuje, že dobrá myšlienka zaujme nielen znalcov, ale aj takých, ktorí rozum dávajú do inej oblasti. Z toho, ako zakladateľ múzea rozpráva a aj z toho, čomu sa venuje, je zrejmé, že v ňom má sídlo pokora a že prechováva hlbokú úctu k tradícii.

Myšlienku na Nosičské múzeum ste v hlave prenášali tri roky. Čo vás podnietilo k tomu, aby ste ju aj pretavili do reality?
Ja som tak v dobrom závidel horským vodcom, mali taký svoj klubový priestor. Ešte donedávna mali také pekné dve kaviarničky s galériou. My ako horskí nosiči sme nikdy nemali nič také, nijaké miesto, kde by sme sa vedeli stretnúť. Tak to bol taký prvotný impulz. Chcel som urobiť také múzeum pre ľudí, vďaka ktorému by viac spoznali prácu nosičov. Verejnosť ich niekedy vnímala ako čudákov, tak som im chcel priblížiť aj takýto život. Má vaše múzeum nejakú konkrétnu ideu?
– Hlavná myšlienka je vlastne zachytiť si tú stopu toho remesla. Zbierame všetko, čo sa týka horských nosičov, čiže od tých najstarších čias, teda od nosičského praveku. Zaujíma nás, ako remeslo vznikalo, ako sa profilovalo, cieľom je zachytiť prvotnú históriu až po súčasnosť. Remeslo totiž pokračuje ďalej, je to živá vec. Tá komunita nie je možno veľká, ale stále to funguje.

Čo sa v múzeu dá nájsť?

Meníme to stále. Už ani neviem, koľkokrát sme to pomenili. Fungujeme už šiesty rok, a tak ako som aj vravel, je to živá komunita, takže zmenu treba. Máme tam históriu, čo je vlastne jedna z tých nemennných vecí – staré fotografie, staré krošne,… Potom je jedna stena venovaná nosičským pretekom, na to sme obzvlášť hrdí a takéto akcie patria medzi nosičské sviatky. Počas pretekov sa všetci stretneme, dáme si preteky a nakoniec nás čaká oslava a zábava. Sme radi, že sa vidíme. V zbierke máme aj zaznamenané rekordy alebo najväčšie výkony. Snažím sa zachytiť aj tú starú generáciu klasikov, ktorú som ja zažil v období, keď som ešte len začínal.

Je nejaká cieľová skupina, ktorá múzeum obzvlášť obľubuje?

To sa nedá asi takto povedať. Ale chodia k nám školy na vopred ohlásené prednášky, zahraniční návštevníci, chodia aj takí, ktorým to niečo hovorí, ale aj takí, ktorí nemajú vôbec žiadnu vedomosť v tejto oblasti. Niekto uvidí vonku fotku, tak  sa príde pozrieť zo zvedavosti, niekedy sa zdrží a poobzerá sa, niekedy zasa nie. Je sa na čo pozerať, v kaviarni beží okolo 350 fotiek. Návštevníci si tiež môžu prelistovať v knihách o nosičoch, prezrieť si celé múzeum. Ten záber je naozaj veľmi široký.

Je nejaká konkrétna návšteva, ktorá vám obzvlášť utkvela v pamäti?
Nerád by som vyzdvihol len jednu, lebo takých návštev, ktoré si vážim, bolo viac. Ale keby som už naozaj musel niekoho vybrať, tak v čase začiatkov, myslím, že to bol druhý rok od vzniku múzea, prišiel k nám pán Passang Dawa Sherpu. Nebol to hocikto, pôsobí zároveň  ako generálny konzul. Je jedným z lídrov v komunite sherpov v Nepále. On zažil éru, keď padol Everest aj za pomoci Sherpov, teda jeho vlastných ľudí a vlastne im sa to potom rozbehlo. On teraz aj so synom vedie organizáciu, ktorá zastrešuje sherpov a zastupuje ich pre expedície. Je to veľmi milý starý pán. Na návšteve v múzeu bol asi tri hodiny, a keď som mu vysvetľoval ten koncept, tak sa mu veľmi zapáčil. Vyjadril voči tomu rešpekt a želanie, aby sa to čo najdlhšie udržalo. Sám uznal, že je to v rámci Európy obrovská vzácnosť. Od neho si tú pochvalu špeciálne vážim.

Dočítala som sa, že každý exponát má nejaký príbeh. Je niektorý z nich, ktorý najviac zaujme?
Je tam viac takých vecí, ktoré si vážim. Keby sme šli po nejakom veku a dátumoch, tak historicky najstaršia je krošňa, ktorú používal kedysi nemecký wermacht počas druhej svetovej vojny u horských jednotiek na nosenie ťažkej výstroje. Ale sú tam aj iné krošne, také staré drevené a také, čo sa používali ešte v 60. rokoch minulého storočia, tie sa v podobnom prevedení dnes nevyrábajú.

Akým ďalším aktivitám sa múzeum venuje?
Je to tá propagácia nosičstva, zbieranie vecí, ktoré sa týkajú horských nosičov. Zachytenie minulosti, ale aj súčasnosti, prednášková činnosť pre školy. Prednášky sa realizujú nielen počas školského roka, ale aj počas prázdnin, kedy chodievajú organizované skupiny, ktoré prichádzajú napríklad zo školy v prírode. Prednáša sa u nás, ale ak ide o príliš veľkú skupinu, ktorá by sa do priestoru nevmestila, tak chodím aj ja za nimi. V jednom rozhovore ste spomenuli, že múzeum ešte ani zďaleka nemá konečnú podobu. Ako si teda predstavujete, že by malo múzeum vyzerať? Je to ťažké odhadnúť, lebo všetko sa to deje za pochodu, ide to tak ako aj komunita žije. Prichádzajú noví chalani, nová generácia, mladá krv, a práve oni to posúvajú niekam ďalej. Stále to aktualizujeme podľa toho, aký materiál nám príde. Niekto prinesie krásnu knihu, niekto staré noviny, v ktorých sa nachádza text o nosičoch, niekto zasa donesie krásne fotky. V podstate to nikdy neskončí. Tá história je taká konštantná, ale finálna verzia nemá asi koniec. Asi sa nikdy nestane, že by som to nejako uzavrel a už nič v múzeu nemenil, takže tak sa to bude vyvíjať vlastným životom. Múzeum sa bude prispôsobovať tempu komunity.

Aký je váš osobný názor, myslíte si, že toto povolanie prežije v tejto tradičnej podobe u nás?
Technika sa stále vyvíja, preto je to vo svete už viac-menej riešené lanovkami. Ale u nás je to s technikou iné. Zásobovať chaty vrtuľníkmi nie je možné, aby sa nenarušila ochrana prírody. Ďalším faktorom je dynamika počasia v horách, ktorá nedovoľuje chatám spoliehať sa na zásobovanie prostredníctvom vrtuľníka. Takže síce technika ide nejakým vývojom, ale minimálne ten faktor počasia ostáva nezmenený. Vďaka tomu je umožnené, aby remeslo pokračovalo a žilo naďalej. Teším sa z toho a verím, že to nezanikne. Môžem sa, samozrejme, aj mýliť, ale zatiaľ to vyzerá tak, že nosičstvo má ešte dlhú budúcnosť.

zdroj: class.eu


Zaujíma vás táto tématika?
 

Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?

Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj: