Lomnický Štít

TUŠÍTE, AKO MERAJÚ METEOROLÓGOVIA V TATRÁCH MNOŽSTVO ZRÁŽOK?

Veľmi zjednodušene ide o to, že voda neustále mení svoje skupenstvo, a tak je z nej raz kvapalina, inokedy para či ľad. Deje sa to neustále už milióny rokov.

Všetko to stojí a padá na slnku a gravitácii. Práve slnečné teleso totiž dodáva energiu, ktorá je nevyhnutná na fungovanie vodného cyklu. Slnko postupne odparuje vodu z povrchu oceánov – tento proces sa nazýva evaporácia – a premieňa ju na vodnú paru, ktorá stúpa hore do pomerne chladnej atmosféry, kde sa zráža a kondenzuje na oblaky. Tie sú však tvorené rovnako aj z činnosti vulkánov či z vodných kvapiek.

Z oblakov sa voda následne vo forme dažďa a snehu dostáva na zem. Tam, kde je zima,vytvára snehové a ľadové nánosy. Tam kde nie je, vsiakne do zeme, alebo odtečie do oceánu. Prípadne sa tiež môže hneď odpariť späť, čo nazývame sublimácia. Časť dažďovej vody zásobuje jazerá a rieky, časť vsiakne do zeme a dopĺňa zásoby podzemnej vody. No a podzemná voda, to je zase kapitola sama o sebe. Časť z nej zachytia rastliny, ktoré ju vyparujú prostredníctvom svojich listov, časť sa dostane na povrch formou prameňov, časť ostane dlho pod zemou a časť opäť odtečie do oceánov, takže kolobeh môže pokračovať.

ZAUJÍMAVOSTI O LOMNICKOM ŠTÍTE
Kolobehom vody sa zaoberá hydrológia a zaujímavosťou je, že molekuly vody sa môžu formou rozmanitých fyzikálnych procesov pohybovať ako sa im zachce a nemusia nutne absolvovať všetky etapy cyklu. Toľko k teórii, ktorú by sme však mali ovládať už od školských lavíc. Človek si však vždy viac zapamätá zaujímavosti, než odborný výklad. Ak sa lanovkou vyveziete zo Skalnatého Plesa na Lomnický štít, bude to pre vás už sám osebe unikátny zážitok. Určite ste netušili, že lanovka na Skalnaté pleso dokáže v najhlavnejšej sezóne vyviesť za deň až osemtisíc turistov! Alebo že hoci na Lomnickom štíte nemáme takmer žiadnu pôdu, rastie tu dokopy až 36 druhov alpinských rastliniek. Právom hrdí by sme však mali byť aj na to, že ak je dobré počasie, je možné dovidieť z Lomnického štítu až do štyroch štátov! Na západe sú to Čechy, na severe Poľsko, na východe Ukrajina a dole Maďarsko. Dohľadnosť je maximálne dvesto päťdesiat kilometrov a občas dokonca turisti vidia aj maďarko-rumunské poloninské Karpaty.

JEDNODUCHÉ A ÚČINNÉ
Na vrchole štítu má svoju stanicu aj Slovenský Hydrologický ústav a aj vďaka práci jeho meteorológov máme na Slovensku presné údaje o vývoji počasia. Hoci doba pokročila a jednotlivé merania sú v značnej miere automatizované, niet nad tradičné postupy. Na streche budovy sú napríklad umiestnené zrážkomerné nádoby, do ktorých padá sneh, dážď či krúpy. Ich obsah potom meteorológovia roztopia a zistia, koľko vody z neba vlastne spadlo. Zároveň však merajú aj rýchlosť vetra či teplotu vzduchu, a to vždy v pravidelných hodinových intervaloch.

Zdroj: www.class.eu.sk


Zaujíma vás táto tématika?
 

Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?

Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj: