Nekorunovaný kráľ tatranských nosičov

Hora je miestom tak zhynutia, ako aj zrodenia. Zahynie v nej občas nádej, občas nepokoj. Zrodí sa v nej hrdina, ktorý je aj za života opradený legendou. Ladislav Kulanga je ten, bez koho by sa hory azda ani nezaobišli. Neodradili ho ani roky práce, nezlomil ho ani neskorší vek a nepoľavil ani pod náporom neustálych zmien v spoločnosti. Musí to byť skutočná spriaznenosť, ozajstné priľnutie, dokonalý súzvuk hôr a človeka, ktoré spôsobuje, že vzájomný vzťah sa vyhol aj tvrdému zubu času.

O Ladislavovi sa vraví, že je zádumčivý, niekto by dokonca tvrdil, že má v sebe driemajúci hnev. Ale on iba hľadí tam, kam sa málokto odváži pozrieť – hľadí za dolinu a v nej číta príbehy. O čom asi sú, majú nádych veselosti alebo sú skôr vážne, to nevie nik. Iba Ladislav Kulanga.

Niečo príde, niečo odíde
Ladislav sa povolaniu vysokohorského nosiča venuje takmer celý život a vonkoncom to nevníma ako premárnenú príležitosť. Vzal si to, čo mu hory boli ochotné dať a on im, naopak, dal do rúk minulosť i budúcnosť. Každý deň si vďaka tomu smie pripomínať, čo prežil, čoho bol svedkom a čomu sa priučil. O spomienky núdza nikdy nie je. „Je ich tak obrovské množstvo. Môcť prežiť takmer celý život vysoko v Tatrách, považujem za dar. Veľakrát človek zvažuje, či si vybral správne, keď je odlúčený od sveta, no vzápätí ho hory uistia, že áno.“ Pravda, pred späčatením osudu, ktorý bol, v jeho prípade, spojený s Tatrami, si vyskúšal aj niečo iné a do istej miery mu to pomohlo naplno sa oddať noseniu. „Predtým, než som začal s nosením, venoval som sa atletike i hokeju, ale hory boli to, čoho som sa už nedokázal nikdy vzdať. Tu nepripúšťate inú možnosť.“ Prvý náklad ho veru nešetril, k telu si pritisol 80 kíl a nijaký problém mu to neurobilo. Ako človek, ktorý má prirodzený talent v oblasti športu, si vypestoval dobrú kondíciu – a tá je, ako je on sám presvedčený, jedným z predpokladov potrebných na prácu vysokohorského nosiča. „Nosič by mal disponovať vytrvalosťou, cieľavedomosťou a kondíciou,“ síce stručne, ale výstižne vysvetľuje Ladislav. Od obdobia, v ktorom vstúpil na vrtkavý chodník hôr, sa toho veľa udialo. Veľa sa pomenilo, doba sa zrýchlila, starnutie sa spomalilo a dospelosť prichádza akosi priveľmi zavčasu. „Život je neustála zmena, či chceme alebo nie. Je dobré to len pozorovať, nepripúšťať si tak veci, o ktoré človek prichádza. Lepšie je uvedomiť si, že s odchádzajúcou vecou príde do života iná. Tak je to aj v horách, občas tu vystrájajú živly, inokedy je pokoj, stačí v tom nájsť súlad. Zmena je prirodzenou súčasťou života i v horách.“

Rád pozoruje
Ladislav je možno v rečnení opatrný, ale rozprávanie si vynahrádza inak. Všíma si pozoruhodnú pravdu, že človek je iný tu, iný zasa tam. „Za tie roky som stretol obrovské množstvo ľudí. V horách sú o niečo iní, než dole. Väčšinou tu stretnete zaujímavých ľudí, každý so svojím osudom. Je zaujímavé ich pozorovať.“ Dokáže venovať dlhý a častý pohľad rovnakému miestu, pretože vie, že do oka prenikne vždy čosi celkom nové, čo mu predtým uniklo. „Z chaty máme krásny výhľad, každý deň je iný a to je fascinujúce.“ A tá dolina, ach, tá dolina, tá k nemu prehovára jediné, a predsa také dôležité, čo väčšina hľadá, ale málokto to nájde. „Dolina ku mne prehovára pokoj.“

Je to jednoducho tak
Večer je stvorený pre oddych tela, pre pozastavenie sa nad tým, čo deň ponúkol a v čom človek neuspel. Aj Ladislav Kulanga sa rád ponára do atmosféry večera. „Najväčší pokoj prežívam po večeroch, keď sa dolina po celodennom zhone utíši.“ Pre niekoho sú Tatry ideálna voľba v dovolenkovej horúčke, iný ich obdivuje spoza okuliarov a so zväčšenou fotografiou v časopise. Pre neho však Tatry znamenajú oveľa viac. „Tatry vnímam ako svoj život.“

Ladislav Kulanga
• narodil sa 20. augusta 1949
• meria 165 cm
• váži 75 kg
• pracoval ako vlekár a údržbár, 50 rokov ako profesionálny nosič a 35 rokov ako chatár
• svojrázny, povestný vetou „Slová sú zbytočné”
Rekordné vynášky
• Zbojnícka chata (1 960 m n. m.) 141 kg
• Téryho chata (2 015 m n. m.) 151 kg
• Zamkovského chata (1 475 m n. m.) 207,5 kg
• Skalnatá chata (1 725 m n. m.) 211 kg