Čipkárstvo

 

Kým krajina navliekala všelijaký šat, kým bojovala alebo udržiavala mier, človek viedol radosťou i starosťou naplnený život. Muži, tí, pravdaže, zabezpečovali domácnosť, starať sa o potomstvo i spanilú manželku, bola predsa úloha silného a rozvážneho muža. A ženy? No tie mali rovnako tak svoj chlieb každodenný, ktorý pojedali bez ohľadu na to, či fúkala treskúca zima, alebo pálilo žeravé slnko. Aj sa pri hrnci zvŕtali, aj deťom jesť dávali, aj si manželov obskakovali. Robili však ešte čosi, čo je úctyhodné a čo bude i obsahom článku. Že čo to bolo, pýta sa čitateľ? S odpoveďou otáľať nebudem.

Ženušky sa venovali čipkárstvu a to tak horlivo, že vraj nebola jediná, ktorá by čosi s čipkou nesplietala.

Z generácie Na generáciu

Ako sa to presne začalo či presnejšie kedy sa začal odvíjať príbeh paličkovania, to nevie nik. Ten, čo aj vedomosť mal, už dávno pomrel a asi to zabudol zapísať. Vie sa toľko, že čipkárstvu sa učilo od starých materí, tie ochotne predávali zručnosť dcére, vnučke i osamelej susede. Tiež sa dá s jasnosťou napísať, že 16. storočie prialo zlatej a striebornej čipke, kým o dve storočia neskôr je už čipka biela alebo bielená. Za čipkárske strediská sa považujú banícke osady okolo Kremnice, Banskej Štiavnice či Prešova. Tamojších obyvateľov drvila ohromná chudoba, pretože príroda im zaprela možnosť na poľnohospodárstvo. Dievky, ktoré sa vydali za nemeckých prisťahovalcov, boli v paličkovaní vynikajúce a aj ony sa zaslúžili o rozšírenie tradície. Nanešťastie, čipkárstvom bohaté rodiny, nezbohatli aj finančne. Výnos bol malý, hoci zahraničie si remeslo ctilo zlatom.

Nielen na ozdobu

Čipka neslúžila len na parádu, naopak, patril jej predovšetkým praktický účel. Vidno to je na krojoch, pretože čipka zastupovala miesta, ktoré boli najväčšmi namáhané. Neodmysliteľné boli aj pre vydaté paničky, ktoré by bez nich nenosili čepiec a nehľadeli na okolie. Veru tak, v šestonedelí sa čerstvé mamičky museli zahaľovať a úľavu poskytoval iba čipkový otvor. Isteže, bez čipky by sa neporobila ani poriadna dekorácia, tvorili súčasť obrusov, obliečok a všeličoho iného.

Skoro vymreli

Len čo do priemyslu nastúpila strojová výroba, zdalo sa, že odnesie nielen starý spôsob žitia, ale zmetie aj čipkárstvo. Buditelia sa však zobudili a revolučne spustili aj záujem o remeslo. Za zmienku stojí i medzivojnové obdobie, v ktorom sa paličkovanie taktiež pozdvihlo z prachu a s novým nádychom sa založil i nejeden čipkársky krúžok. Výrobky stvorené paličkovanou čipkou sú atraktívne a vzbudia lásku na prvý pohľad. V súčasnosti je technika využívaná ná pri obrazoch, šperkoch, klobúkoch a, samozrejme, bytových dekoráciách. V textilnom výtvarníctve dochádza k miešaniu, tradícia sa spojí s fantáziou a vznikne tak čosi vskutku jedinečné.

Dedičstvo

Nuž a keď je teda už reč o čipke, nedá sa nespomenúť tylovú čipku z kopaníc, pretože tá je natoľko jedinečná, až nebola iná možnosť a zapísala sa do nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Dostala sa k nám priamo z Belgicka a to cez územie Českej republiky. Do kopaníc sa jej výroba narodila vďaka dvom sestrám zo spomínaného susedného štátu. Zvláštnosťou je, že ich mená ostávajú neznáme, zatiaľ čo ich zásluha je neprehliadnuteľná. Dve ženy do remesla zasvätili chtivé učenkyne a spoločne sa plietlo po nociach, keď hladný krk neplakal po nasýtení. Kto bol šikovný, mohol sa tým aj živiť. Čipka preslávená na kopaniciach, vyniká, okrem iného, neprehliadnuteľnou jemnosťou. Vraví sa jej tam trošku inak, do popredia sa dostáva tvrdá výslovnosť, a tak je obvyklé, napríklad, zahlásiť: „Tylová čipka? Ale kdeže. To je pletená cipka.“ Kedysi, v čase, ktorý dnešný čitateľ pozná len z historických kníh alebo z filmov, sa oblastná čipka chválila hrubosťou. Pokiaľ chcela dajaká žena čosi jemnejšie a honosnejšie, príležitosť mala na jarmoku. Aj na kopaniciach môžeme bez pochýb tvrdiť, že sa bez čipky neurobil jediný slávnostný kroj a ach, áno, znovu tie čepce. Iné čipky boli výsadou vydatých žien, iné slobodných a zasa inak sa zaodievala taká striedma vdova. Terajšia doba nezabúda, obohacuje staré a pridáva dosiaľ nepoznaný prvok. A aby som nezabudla, tylová čipka má aj všakovaké názvy. Tie sú odvodené od vzorov, vďaka čomu sa pozná čipka panenková, hrušková, včeličková… Na výrobu sú potrebné najjemnejšie bavlnené nite, ktoré sa následne namotajú na paličku. Nite sa splietajú prostredníctvom práce s paličkami, pričom každá väzba je zachytávaná špendlíkom do dierok na koženom remeni

Text Michaela Mihoková  Foto archív Angela Czintelová

 


Zaujíma vás táto tématika?
 

Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?

Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj:


pošli na vybrali.sme.sk