Pani Daniela chváli na tkaní aj recykláciu textilného odpadu z domácnosti

Pani Daniela Pastorová má dni zaplnené tkaním. Kedže odjakživa inklinovala k ručným prácam, no tie spravidla veľmi namáhajú zrak, povedala si jedného pekného dňa, že vyskúša niečo nové. Prešlo sedem rokov a vášeň pre tkanie ju stále drží.

Hoci by sa nezainteresovanému pozorovateľovi mohlo zdať, že ide o veľmi mravenčiu prácu, vraj to tak ani zďaleka nie je. Pani Daniela ju ani nepovažuje za náročnú na čas. „Navyše veľmi oceňujem recykláciu textilného odpadu z domácnosti, keďže tkané výrobky vyrábam z vyradenej posteľnej bielizne, starých závesov či obrusov. Mám dobý pocit, že sa tak podieľam na ochrane životného prostredia opätovným využitím prírodného bavlneného, ale aj syntetického textilného materiálu,“ prezradila nám dáma, ktorá vyrastala v rodine, kde sa praktické zručnosti v ručných prácach prenášali z generácie na generáciu.

Z núdze cnosť
Sama však aktívnejšie „priložila ruku k dielu“ až po ukončení vysokoškolského štúdia a založení si rodiny. „V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch vyrábali ženy rôznymi technikami odevy pre všetkých členov domácnosti, lebo v obchodoch chýbali a materiál na ich výrobu bol lacný. Potom však došlo k zmene, všetkého bol dostatok, tak som aj ja som skončila s vyšívaním, pletením háčkovaním a šitím a začala som rozmýšľať, čo robiť s mojimi „neposednými rukami“. V roku 2012 začala prvýkrát uvažovať o tkaní, o ktorom dovtedy vlastne nič nevedela. „V televízii a na remeselných trhoch som videla, ako sa vedie útok medzi nitkami osnovy a ako sa útok ubíja. Kúpila som si prvé krosná a pomocou odbornej literatúry som sa oboznamovala s prípravou materiálu na tkanie. Skontaktovala som sa aj s profesionálnou tkáčkou, ktorá mi pripravila krosná na tkanie, osnovu a ukázala mi základy práce na tkáčskom stave“ objasnila odvážna žienka, ktorej prvý tkaný výrobok bol pestrofarebný koberec. Dodnes ho má v predsieni.

Všetko na sto percent
V procese tkania považuje za maximálne dôležité všetky fázy práce: snovanie, natáčanie osnovy na valec, prevliekanie nití cez niteľnice, napínanie osnovy, ukladanie pásikov látky / útoku – medzi nitkami osnovy a ich ubíjanie a záverečné zakončenie kobercov viazaním uzlov. Práve na koberce sa totiž špecializuje. Vyrába však aj tkané obliečky na vankúše, tkané tašky a tkané prikrývky na sedacie súpravy. Tkaniu venuje denne priemerne dve hodiny, podľa záujmu zákazníkov a voľného času, ktorý si často vypĺňa aj inými ručnými prácami a športovými aktivitami. Neustále však uvažuje nad tým, ako vytvoriť tkaním niečo originálne, Rada by sa tiež naučila tkať staré vzory využívané v minulosti.

ZDROJ: www.class.eu