môj obrázok

Ľudové obrazy Petra Moravčíka voňajú človečinou

Tvorba ľudových obrazov má na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Do tohto remesla často „fušovali“ i remeselníci, ktorí sa živili čímsi úplne iným. Z dlhej chvíle na paši si ľudové motívy rád stružlikali pastieri, po večeroch sa tejto záľube venovali včelári. Aj v súčasnosti existujú talentovaní rezbári, ktorí vyrábajú podobné skvosty. Jedným z nich je Peter Moravčík z Veľkého Zálužia.

Drevené obrázky odrážajúce život bežného ľudu sa dodnes tešia mimoriadnej obľube a prostredníctvom nich človek rovnako dnes ako i v minulosti dokázal lepšie pochopiť spôsob života či každodenné návyky predkov. Odrážajú jednoduchý a prirodzený život, nezaťažený modernými technológiami či honbou za mamonom. Šikovní remeselníci z motívov odjakživa najviac uprednostňovali stvárňovanie krás prírody, architektúru dreveníc či folklór. Rezbári kládli dôraz nielen na samotné prevedenie diela, ale aj na farebnú úpravu dreva, ktoré bolo prevažne vždy lipové. Jednoduchšie motívy sa prípadne realizovali aj zo smrekového dreva, bolo však priam nemožné stvárňovať v ňom detaily. Aj v súčasnosti môžeme medzi šikovnými ľuďmi objaviť nadšencov, ktorí sa venujú drevorezbe ľudových obrázkov. Jedným z nich je aj Peter Moravčík z Veľkého Zálužia neďaleko Nitry. Je zaujímavé zisťovať, ako sa vlastne bežný človek dostane k takémuto koníčku. Ak má vzor v rodine, je to pochopiteľné, ak nie, o to pozoruhodnejšie. P. Moravčík patrí do druhej skupiny. „Rezbársky vzor v rodine či okolí som nemal, no z detstva si pamätám stolársku dielňu, ktorá stála vedľa našej škôlky a vždy, keď si na to spomeniem, vybaví sa mi vôňa hobľovaného smrekového dreva. Neskôr som si, ako všetci chlapci z dediny, aj ja vyrábal rôzne motokáry, kuše a flinty z dreva, keďže to pre nás bol najdostupnejší a najľahšie opracovateľný materiál. Keď som končil základnú školu, bolo potrebné rozhodnúť sa, čo ďalej. Otec navrhol, aby som sa šiel učiť za stolára, a tak som v škole po prvýkrát vstúpil do stolárskej dielne. Remeslu aj materiálu som verný dodnes. Ako plynul čas, stále viac ma lákalo aj umelecko-remeselné spracovanie dreva a tak prichádzali prvé pokusy a omyly s rezbárstvom,“ objasnil nám šikovný majster, ktorý má na rezbárstve najradšej pokoj a pohodu, ktoré mu prináša. „V dnešnej dobe, keď všetko musí byť rýchlo a hneď vyrobené, je ručná drevorezba remeslo, v ktorom sa jednoducho ponáhľať ani nedá. Vytvoriť reliéf z dreva si vyžaduje veľa času a trpezlivosti.“

Drevenice vyrezáva podľa fotografií
Najradšej pracuje s lipou, ktorá je v našich končinách najbežnejším rezbárskym materiálom. Vyhovuje mu svojou štruktúrou, sfarbením, má rád jej vôňu. „Vyrezávať sa však dá prakticky do každého dreva, záleží to hlavne od námetu a umiestnenia rezby. Drevené misky napríklad vyrábam z akéhokoľvek kúska dreva, ktoré mi príde pod ruku, treba to v ňom jednoducho len vidieť.“ Najviac inklinuje k tradičnej ľudovej drevorezbe, pretože ju vníma ako výraznú súčasť našej kultúry a národnej identity. „Z toho vychádza aj moja tvorba. Väčšina dreveníc a dedín, ktoré vyrezávam, sú tvorené podľa reálnych fotografií, ktoré mi zhotovuje moja manželka počas našich potuliek po Slovensku. Povedal by som, že nájsť správny námet je na celej rezbe asi to najťažšie.“

Hrdý je na každé dielo rovnako
Ako každý autor ani on nikdy nie je so svojimi dielami celkom spokojný a pristupuje k nim kriticky.
 Najspokojnejší však je, keď môže vyrezávať a práca mu ide od ruky. Na otázku, či mu niektorá jeho drevorezba prirástla výraznejšie k srdcu, odpovedá jednoznačne: „Nedá sa hovoriť o konkrétnej drevorezbe, na ktorú som najviac hrdý, pretože všetky si vyžadovali veľa času a pozornosti. Takže som hrdý asi na každú jednu rovnako, pretože sú jedinečné a zachytávajú kúsok nášho krásneho Slovenska. Ja ich mám všetky rád rovnako, vrátane tých prvotných nepodarkov, na ktoré sa dnes už dívam s nostalgickým úsmevom. Vždy, keď nejaká práca odchádza z mojej dielne, mám radosť a zároveň je mi smutno, keďže sme spolu strávili toľko času. Všetky sú jednoducho moje.“ Hoci s drevorezbou koketoval aj v dávnejšej minulosti, neskôr mal dlhšiu pauzu a aktuálne sa jej intenzívne venuje už štyri roky. Za ten čas na sebe logicky pozoruje aj výraznejší posun. „Určite je viditeľný v samotnej technike drevorezby. Postupne som si vytvoril svoj vlastný rezbársky rukopis. Snažím sa v tomto remeselnom odvetví neustále vzdelávať a zdokonaľovať. Momentálne tiež pôsobím ako lektor základov drevorezby v bratislavskom ÚĽUVe,“ dodal P. Moravčík, ktorý za svoj splnený sen považuje skutočnosť, že sa jeho diela ľuďom páčia a je o nich záujem.

ZDROJ: www.class.eu.sk


Zaujíma vás táto tématika?
 

Chcete dostať avízo o nových článkoch z tejto oblasti?

Zaregistrujte svoj e-mail na náš občasný spravodaj:


pošli na vybrali.sme.sk