Architektúra doby minulej - SORELA - Trendy v bývaní a jeho financovaní

Sorela je skráteným pomenovaním pre socialistický realizmus, ktorý zažil svoj rozmach v 50-tych rokoch minulého storočia. Hlavnou požiadavkou na stavby v štýle Sorela bolo, aby na prvý pohľad reprezentovali ideu stavieb dostupných masám a aby občianska a bytová výstavba bola neprehliadnuteľná a poukazovala na úspechy politického režimu v reálnom živote ľudí. Projektovali sa mestské štvrte a v ideálnom prípade aj celé nové mestá. Sídliská postavené v rokoch 1954-1956 v Košiciach, patria v súčasnosti medzi obľúbené miesta na bývanie. Stavali sa súbežne hneď v niekoľkých lokalitách – v okolí Pasteurovho námestia (Košice I., Juh) a v okolí Zimnej a Jilemnického ulice (Košice II., Sever). Tieto prvé sídliská tvoria 3- až 5-podlažné tehlové bytové domy s minimalistickými architektonickými prvkami socialistického realizmu, zvýraznenými arkádami či klasicizujúcimi balustrádami, ktorý v porovnaní s inými slovenskými mestami v Košiciach nenašiel širšie uplatnenie. V rokoch 1954-1958 sa stavalo sídlisko Komenského, kde výška najvyššej budovy dosiahla 7 poschodí. Nasledovali sídliská Sever (okolie obchodného domu Beta), Mlynský náhon (priestor Hlinkova – Mlynský náhon – Národná trieda) a Mier (sever od Hlinkovej, Vodárenská). Neskôr, v 60-tych rokoch minulého storočia na hromadnú výstavbu nadviazali aj lokality Podhradová a zástavba v priestore Watsonovej, Hroncovej a Boženy Němcovej. Uvedené lokality boli kedysi okrajovými časťami mesta, dnes úplne zrástli s mestom a tehlové domy s uzavretými vnútornými dvormi, množstvom zelene, či námestíčkami sa stávajú čoraz žiadanejším bývaním. Rovnako ako panelové bytové domy, aj domy z tehál potrebujú obnovu. Vo všeobecnosti medzi obyvateľmi panuje nesprávny názor, že polmetrové tehlové múry zatepľovať netreba. Opak je pravdou. Napriek výborným akumulačným vlastnostiam muriva tepelno-izolačné parametre zo súčasných meraní poukazujú na nadmerné úniky tepla a potrebu komplexnej obnovy, pretože požiadavky na tepelnoizolačné požiadavky stavieb v uplynulých rokoch rapídne sprísneli.

Zachovajme pôvab tehlových sídlisk aj pre nasledujúce generácie
Staršie sídliská, akoby vsadené do zeleného parku, by sme mali uchrániť od osudu ich mladších panelových nasledovníkov, ktorí sa v priebehu posledných desaťročí v dôsledku neusmerneného zatepľovania zmenili na pestrofarebných panelových obrov. Brániť sa zatepľovaniu tehlových stavieb však netreba, navyše ak prínosom okrem estetického hľadiska v niektorých prípadoch môže byť až 40% úspora na kúrení. Treba ale nájsť také technologické postupy, ktoré sú pre danú stavbu najvyhovujúcejšie a zohľadňujú stav muriva, vlhkosť a umožňujú čo najvernejšie zachovať pôvodnú architektúru. Nakoľko obnova nie je kontrolovaná zákonom, je v rukách vlastníkov bytov, či a v akom stave sa zachovajú nízkopodlažné tehlové stavby pre budúce generácie. Príklady necitlivej a neodbornej rekonštrukcie stavieb postavených v štýle Sorela na Slovensku ukazujú, že aj v tejto oblasti je potrebná osveta. Obyvatelia svojím neuváženým zásahom môžu pôvab týchto sídlisk zničiť. Stavby tak často prichádzajú o reliéfy, ornamenty, pôvodnú farebnosť a vzory. A ľudia prichádzajú o kus architektonického dedičstva.

Čiastočná vs. komplexná obnova
Sme svedkami toho, že spoločenstvo vlastníkov bytov sa rozhodne zrealizovať čiastočnú obnovu výmenou pôvodných drevených okien za plastové s izolačným dvojsklom v domnení, že pri tehlovom murive zateplenie potrebné nie je. Problém s únikom tepla je čiastočne vyriešený, ale v mnohých prípadoch sa vyskytne ďalší problém – plesne. Výmenou okien sa totiž riziko vzniku plesní neodstráni, vlhkosť v objekte stúpne a v dôsledku deficitu vetrania sa plesne tvoria rýchlejšie. Radosť z ušetrených financií na kúrení vyprchá hneď po zistení, aký dopad majú plesne na zdravie ľudí a hodnotu nehnuteľnosti. Riešením je komplexná obnova domu pozostávajúca z odstránenia vlhkosti muriva, zateplenia strechy, fasády, sokla, ostenia okien a dverí. Ale aj pri najcitlivejšie navrhnutom projekte na obnovu tehlových bytových domov a dôslednej realizácii prác je celkový prínos obnovy v konečnej fáze závislý na ľuďoch, ktorí budú stavbu užívať. Obnovou vznikne v každom byte a priestore mikroklíma, ktorá sa líši od pôvodnej. Po vyregulovaní vykurovacej sústavy je nevyhnutné poučiť obyvateľov o potrebe zmeny návykov, o používaní termostatických zariadení osadených na topných telesách a o potrebe správneho vetrania, ktoré má byť intenzívne a krátkodobé.