ANDREJ SMOLÁK

Detstvo a mladosť prežil v dedine Starina. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, odbor výtvarná výchova. Neskôr absolvoval štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri prof. Václava Pospíšila. Je členom združenia Umeleckej besedy Slovenska. Vystavoval na mnohých kolektívnych i samostatných výstavách doma i v zahraničí. Získal mnoho významných medzinárodných i domácich ocenení za maliarsku tvorbu (Európsku cenu Franza Kafku a Cenu Európskej únie umenia, Svetovú cenu Salvadora Dalího). Je riadnym členom – akademikom Medzinárodnej Akadémie kultúry a umenia v Moskve a je riaditeľom filiálky tejto akadémie na Slovensku. Je nositeľom desiatok ďalších rôznych medzinárodných ocenení za umeleckú tvorbu, rozvoj kultúry a za upevňovanie medzinárodných vzťahov. Andrej Smolák je činorodý človek. Striedavo žije a tvorí v Snine a Bratislave.

ŽIJE V ZÁHRADE SNOV
V mladosti mu učarovala panenská príroda rodnej dediny i vodárenskej nádrže Starina. Doteraz maľuje jej vodnú hladinu. Do lesa chodí počúvať štebot vtákov a tajne sa kúpať do rieky Cirochy. Vie snívať o kráse a nežnosti. Ako sám hovorí: „Rád snívam, a keď ma niečo zo sna zobudí, viem sa do neho vrátiť späť a teším sa z toho“. (Na stromoch rastú ľudia, Karpatská nevesta, Zvonček pre lesnú vílu).

V štyridsiatich rokoch sa premenil na motýľa a poletujúc nad lúkou plnou kvetov sa naučil rozoznávať ich vôňu. Najviac miluje ruže. Nikdy nemal na ružiach ustlané. No jeho múzy okúsili čaro ružových lupeňov. (Keď kvitli ruže, Kráľovná červených ruží, Príbeh červenej ruže).

V päťdesiatke preniesol svoj farebný svet do Súkromnej umeleckej školy pre deti a mládež a vdýchol im nové videnie vnútorného a pocitového sveta. Týmto svetom farieb a svetla nasycuje žiakov školy dodnes.

V šesťdesiatke sa naučil vstupovať do rozprávok (Jeden deň v rozprávke) a tráviť tam celé dni, učarovali mu lesné víly (Jesenný príbeh, A prišla jar, Falošná nevesta)